Tak ako je to vlastne u nás ?
Pre mladšiu generáciu, ktorá nezažila nešťastný experiment na ľudstve, zvaný „socializmus", musím predostrieť, že sme 40 rokov žili vo svete, kde každý občan trpel „spoločenskou schizofréniou". Každý vedel, aký je systém mizerný a denne sme počúvali plno politických žartov, ktoré systém zosmiešňovali /samozrejme len v súkromí/ a na druhej strane sme museli chodiť na verejné stranícke schôdze, kde nám prednášali o úspechoch socializmu a iných nehoráznych klamstvách, a... každý bol ticho ako myš. Deťom už v škôlke vštepovali lásku k masovým vrahom, syfilitikom a despotom - Stalinovi , Leninovi, Gottwaldovi - a oteckovia a mamičky proti tomu neurobili absolútne nič. Nedalo sa - každý mal strach.
V obchodoch bolo dostať len základné veci a všetko ostatné sa dalo zohnať len pod pultom. Bez protekcie sa nedali zohnať autá /boli na nich poradovníky na niekoľko rokov !/, farebné televízory, chladničky,šijacie stroje, texasky, atď. atď., zoznam by zabral množstvo strán. Pamätám si, keď sa u nás rozmohlo masové lyžovanie, každý zháňal viazanie Marker alebo Tyroliu - v obchode ich mali akože stále vypredané. Ale - div sa svete - na svahu mal Marker každý ! Stačilo nájsť cestičku k vedúcemu predajne, zobrať fľašu - a už to išlo.
Postupne v nás narastalo poznanie, že poctivo a priamo sa nedá vybaviť takmer nič. Každý hľadal známosti a konexie.
Nepíšem to preto, aby som hodnotil éru socializmu - to prenechám historikom. Chcem len vysvetliť mladším, že keď niekto žije v takomto morálnom marazme celé desaťročia, zanechá to na celej populácii príšerné morálne škody. Dokonca si myslím, že tieto škody boli oveľa rozsiahlejšie a pre generáciu zhubnejšie ako materiálne škody - chýbajúca infraštruktúra, nebudovanie diaľnic, nezáujem o životné prostredie, zastaralá výroba atď.....
Takže....asi v takejto situácii, keď sme sa tvárili, že pracujeme a štát sa tváril, že nás platí, prišla „Nežná revolúcia". Očakávania niečoho nového, veľkého, spravodlivého, dokonalého. Zo začiatku to vyzeralo dobre, každý dúfal že nastanú pozitívne zmeny a že začneme s čistým stolom. Lenže.....zas tu bolo to nešťastné LENŽE. Málokto pochopil, že režim sa vymeniť dá, ale národ.....národ ostáva ten istý.
Potom prišiel veľký otec národa a spoluzakladateľ republiky. Ten povýšil lož, únosy a vydieranie na oficiálnu metódu vládnutia a samozrejme, že prisluhovačov našiel okamžite. Podsvetie zažívalo zlatý vek. Autá sa kradli s vedomím alebo dokonca s tichou asistenciou polície, výpalníctvo bolo takmer legálnym zamestnaním, daňové úrady kryli daňové podvody - a zrazu sme boli v takom bahne, že morálka za socializmu mnohým pripadala ako sentimentálna selanka.
Odvtedy ubehlo pár rokov, vystriedalo sa pár vlád, niektoré slušnejšie, niektoré menej slušné....tak ako je to vlastne teraz ?
Sme my, Slováci, národom podvodníkov a zlodejov ?
Začnime nami, „bežnými občanmi". Keď môžu, pomôžu si....Vyberač parkovného /tam, kde nie sú automaty/ sa Vás spýta, ako dlho zostanete, a ak mu zaklamete, že len 10 minút, vyberie od Vás pol Eura alebo Euro a lístok Vám nedá. Určite poznáte jednu z najotrepanejších slovenských otázok : „Potrebujete k tomu aj papiere?" Ak nepotrebujete, opravia Vám odev lacnejšie, kaderníčka Vás „urobí" lacnejšie, uložia Vám plávajúcu podlahu lacnejšie ako s papiermi, aj podnájom je nižší, atď. atď...samozrejme, že sa to nedá všade. Ak máme platiť daň z predaja nehnuteľnosti alebo prenájmu, podstrčíme zmluvu s inou cenou. Ak urobíme dopravný priestupok a hrozí nám pokuta, voláme kamošovi na dopravný inšpektorát, ak chceme satelitné vysielanie načierno - nie je problém, ponúkne nám ho skoro každá firma predávajúca satelitnú techniku /samozrejme neoficiálne/. Potrebujete STK-čko a nie ste si istý, že vaše auto je v poriadku ? Nevadí, vybavím vám STK-čko na hocijake auto, aj keby nemalo volant ! (Nevymýšľam si, je to pravda !!!) Ale....ako je to v tom českom filme - musíme si pomáhať.
Minule som sedel v krčme v kruhu známych a keďže krčma je na Slovensku /hlavne po určitej hladine alkoholu v krvi/ „miestom osvietenstva" , s radosťou a potešením som počúval sofistikované názory účastníkov debaty na hospodársku situáciu v krajine, nadávky na politikov.... atď...však to poznáte. Z debaty bolo jasné, že jej účastníci majú názory formované, pekne prepytujem, vraj najčítanejším slovenským denníkom, /to je ten,ktorý na prvých stranách spravidla rieši otázku, či má nejaký primát na nohe päť alebo šesť prstov, alebo či nejaká sliepočka zo súkromnej TV zmenila milenca/. Na tom by nebolo nič zlého, národ sa musí zabávať, ale spozornel som pri hromadnom nadávaní na parlament, vládu a finančné skupiny. Nafrekventovanejšími slovnými zvratmi v brilantných monológoch boli zvraty /či zvratky?/ : „sú to všetko zlodeji", „usekol by som im ruky", „hrabú len pre seba" .
Niežeby som mal na to odlišný názor, ale začal som sledovať, kto to hovorí. Napr. Jano, ktorý ako vodič z povolania pravidelne kradne PHM, využíva služobné auto aj na súkromné účely /má na to vymakaný systém, neverili by ste/, ďalej Ďuro, ktorý má brata na STK a za „všimné" vybavuje STK aj na autá, ktoré sú nepojazdné, Jožo zvaný Džeky, ktorý vo veľkom kupčí s cigaretami z Ukrajiny, Maroš, ktorý načierno prenajíma asi 4 byty, Karči- mestský policajt, ktorý vyberá pokuty bez bločkov /napr. na Roosveltovej ulici/ a rôzne ďalšie indivíduá.
Tak mi to nedalo, a keď som si po šiestom fernete dodal odvahy , nalial som do ohňa svoju „dávku benzínu" a vyhlásil som: „Chlapi, však ja vás poznám už roky, vy tiež podvádzate a kradnete !"
Keby ma chlapi naozaj nepoznali, asi by došlo k prvému spontánnemu lynčovaniu na Slovensku. Pretože to, čo Slovák bytostne neznáša, je pravda hodená priamo do očí a to ešte na verejnosti. A čo viac, táto nenávisť k pravde s každým vypitým poldecákom kvadraticky rastie.
K lynčovaniu teda nedošlo, ale slovné prejavy podráždenia mali poriadny kaliber a kadenciu. Ak abstrahujeme nepodstatné časti reakcií ako napr.osobné urážky, prirovnávanie k animálnym tvorom a iné ukážky slovenského folklóru, meritom reakcií bolo : TO, ČO ROBÍME MY, TO SÚ MALIČKOSTI, TO SA NEDÁ POROVNAŤ S TÝM, ČO ROBIA ONI /TÍ TAM HORE/. TO, ČO ROBÍME MY, SÚ MALÉ PODVODY, ALE ČO ROBIA ONI, TO JE SVINSTVO!
Takéto argumenty by som bral, keby ich vyslovil nejaký renomovaný komik, napríklad Janko zo Žiliny alebo vychádzajúca humoristická hviezda - ten bývalý športovec, čo vraj raz povedal aj celú rozvitú vetu. Bral by som ich ako chabý pokus o rozosmiatie publika, ale keď to niekto myslí vážne, tak to nemôžem akceptovať. A prečo nie !?
Tak v prvom rade : Ak my robíme malé podvody a oni svinstvo, tak mi skúste definovať, po akú hranicu je to len malý podvod a kde začína veľké svinstvo. Tuším....že je to 2980 EUR.... alebo nie ? Mohlo by to byť napr. 32 236 EUR ? Alebo ani teraz som netrafil ? .....Sami vidíte , že takéto úvahy sú absolútne hlúpe....
Predsalen vás ale poteším : Existuje totiž jednoznačný rozdiel a hranica medzi našimi malými podvodmi a veľkými svinstvami politikov.
Ste zvedaví, čo za rozdiel to je ? Tak ja vám to veľké tajomstvo prezradím - ale pozor ! Pripravte sa na závažné, až šokujúce odhalenie, vhodné len pre silné povahy a vyrovnané osobnosti. Psychicky labilní jedinci môžu po jeho odhalení skolabovať ! Takže pozor ......ďalšie čítanie len na vlastnú zodpovednosť !!
Tak teda : Jediný, ale naozaj jediný rozdiel medzi našim malým podvodom a naozaj veľkým podvodom /alebo teda svinstvom, ak chcete/ je........že my nemáme možnosť urobiť ten veľký podvod ! Pre tých, ktorí to nechápu : aj štátni tajomníci, aj poslanci, aj členovia veľkých investičných a podnikateľských gigantov robili na začiatku len malé podvodíky - tak ako my. Až prišiel čas, keď sa dostali na pozície, kedy už nemusia kradnúť z družstva naftu v bandaskách, ale môžu napr. za babku kúpiť hektáre a hektáre strategickej pôdy /kým ostatní ešte nevedia, že je strategická/ a obratom ju predať za niekoľkonásobok.... a ešte navyše získať na nej štátnu zakázku na predraženú stavbu.
Predstavte si hocikoho z tej krčmy, čo som spomínal - napríklad Joža, ktorý kupčí z cigaretami z Ukrajiny. Čo myslíte, ČO BY UROBIL, keby sa dostal na vysokú pozíciu na ministerstve a mal by možnosť „osobnej účasti" napr. na predají emisií a vedel by, že zato bude mať pár melónov /samozrejme v EUR/ do vrecka ? Čo si naozaj myslíte, že by urobil ??? Myslíte, že by si povedal : „ no tak, to je priveľa peňazí, do toho nejdem", alebo by do toho bez mihnutia oka išiel ?
O jeho rozhodnutí nemôže pochybovať žiaden Slovák ani v akútnej fáze encefalitídy, nie to ešte zdravý jedinec. Povedzme si teda otvorene : (ne)poctivosť buďto v krvi máš alebo ju nemáš ! A či ju aplikuješ na maličkosti alebo veľké veci - to závisí len a len od príležitosti a možností.
Takže z hľadiska mojich doterajších úvah na otázku:
„Sme my, Slováci, národom podvodníkov a zlodejov ?" odpovedám asi takto : "Žiaľ áno, až na čestné výnimky sme,".
Ale aby som zahnal váš ťažký pesimizmus z tohto zistenia a uchránil vás pred nutkaním hodiť si mašľu, tak Vás trochu poteším. Hľadať cestu menšieho odporu je prirodzená ľudská vlastnosť.... a navyše môžem Vám zodpovedne povedať, že niektoré oblasti zemegule sú na tom oveľa horšie. Existujú aj krajiny s takou mierou korupcie, že popri nich Slovensko vyzerá ako krajina zásadových, čestných, pravdovravných a nezištných ľudí včítane politikov.....
A pointa na záver : Vraj každá nemoc má svoj liek. Verím, že aj tá naša.... Keby som nemal víziu, ako z toho von, asi by som tento článok nenapísal. Takže....ak bude záujem o ďalšie úvahy, som vám plne k dispozícii. Pekný deň...a nezabudnite po robote kúpiť u Číňana mikinu - samozrejme bez bločka.....
